Aktuality

Pozvánka na dvojici přednášek doc. Mgr. Ingrid Halászové, PhD.

Docentka Ingrid Halászová se habilitovala v roce 2018 na Filozofické fakultě Trnavské univerzity v Trnavě. V současnosti působí jako vedoucí Katedry dějin a teorie umění Filozofické fakulty Trnavské univerzity. Specializuje se na portrétní malbu 16.–18. století se zřetelem na formování šlechtických portrétních galerií, zejména rodiny Pálffyových. Byla řešitelkou několika grantů věnovaných této problematice. Je autorkou několika odborných monografií, kapitol v monografiích a řady odborných studií v odborném tisku.

Všichni jsou srdečně zváni na dvojici přednášek:

• Vrcholnebarokový portrét v systéme stavovskej reprezentácie uhorskej šľachty za vlády Jozefa I. (1687 - 1711) a Karola III. (1711 - 1740): umelci - diela - objednávatelia.

  • 26. dubna 2022 od 12:00 v místnosti P14 v rámci předmětu Vizuální kultura novověku 2

  
  

• Portrétna produkcia tereziánskej éry (1741 - 1780) a urodzená uhorská klientela.

  • 27. dubna 2022 v 12:00 v místnosti P2 v rámci předmětu Evropská a světová muzea a galerie 2

Martin van Meytens ml., Rodina Mikuláša Pálffyho, medzi rokmi 1750-1760. Zdroj: Rakúska galéria Belvedere, Viedeň (verejná doména)Prednášky sa koncentrujú na priblíženie vývoja portrétneho žánru v priebehu 18. storočia v širokej škále jeho mediálnej a funkčnej rozmanitosti. Predmetom analýzy sú predovšetkým vizuálne pramene územne späté so Slovenskom, no s ambíciou ich interpretovať v širších kontextoch stredoeurópskeho Habsburského mezoregiónu. V ňom už od dvadsiatych rokov 18. storočia stále výraznejšie určovala vkusové i kvalitatívne štandardy viedenská umelecká akadémia.

Zásadným determinujúcim faktorom však zostáva nedostatočné poznanie skutočného rozsahu a obsahu portrétnej produkcie jednak cisárskych dvorských portrétistov, učiteľov i odchovancov spomínanej akadémie, ale aj tvorby ďalších lokálne aktívnych maliarov éry Jozefa I., Karola VI. a Márie Terézie. Bez adekvátne spoľahlivej a medzinárodne budovanej komparačnej základne sú snahy bádateľov o spoľahlivé autorské určenie anonymných portrétov vystavené riziku chybných verdiktov, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k reťazeniu podobných nejasností alebo priamo k atribučným prešľapom. Okrem otázok atribúcie, identifikácie a funkcie konkrétnych podobizní je mimoriadne závažná aj problematika predlôh, vzorov a konvencií. Možno z dostupného materiálu dospieť k aspoň hypotetickým záverom, ako napríklad uhorská šľachta reagovala na zmeny portrétneho vkusu a nové stratégie stavovskej reprezentácie? Ako sa prípadne potom v dlhej ére vlády Márie Terézie tento vzťah urodzených uhorských zákazníkov k viedenskej dvorskej portrétnej produkcii ďalej vyvíjal?